Borid titaničitý možno pripraviť rôznymi metódami, vrátane, ale bez obmedzenia, priamej syntézy, tepelnej metódy bóru, roztavenej elektrolýzy, metódy asistovanej imerzie kovu, uhlíkovej tepelnej metódy, samo sa šíriacej vysokoteplotnej syntézy (SHS), metódy nanášania pár a sólu - gélová metóda. Konkrétny úvod je nasledovný: 12
Metóda priamej syntézy: titánový prášok a vysoko čistý bórový prášok sa priamo spoja pri vysokej teplote za vzniku diboridu titánu. Táto metóda je drahá a zvyčajne sa používa iba v laboratóriách.
Borotermická metóda: oxid titaničitý a prášok bóru reagujú pri vyššej teplote za vzniku diboridu titánu. Táto metóda má nižšiu reakčnú teplotu, ale požiadavky na čistotu suroviny a pomer sú vyššie.
Metóda taviacej elektrolýzy: oxid titaničitý reaguje s boritanmi a fluoridmi alkalických kovov (alebo kovov alkalických zemín) v podmienkach roztavenej elektrolýzy za vzniku diboridu titánu.
Karbotermálna metóda: Pri použití metódy karbotermálnej redukcie sa uhlík používa ako redukčné činidlo na reakciu s oxidom titánu pri vysokej teplote za vzniku diboridu titánu. Ide o metódu, ktorá je široko používaná v priemyselnej výrobe.
Samo sa šíriaca vysokoteplotná syntéza (SHS): Táto metóda využíva horčíkový prášok ako redukčné činidlo, spúšťa reakciu cez zapaľovač a využíva teplo uvoľnené reakciou na dokončenie syntézy. Diborid titánu vyrobený týmto spôsobom má malú a rovnomernú veľkosť častíc, ale existujú technické ťažkosti.
Metóda nanášania pár a metóda sol-gél: Tieto dve metódy používajú plynnú fázu a sol ako východiskový stav na prípravu diboridu titánu prostredníctvom chemických reakcií a procesov gélovatenia. Tieto dve metódy sú všeobecne vhodné na prípravu v laboratórnom meradle.
Tieto metódy majú svoje výhody a nevýhody. Ktorý spôsob zvoliť závisí od požadovanej čistoty produktu, výrobných nákladov a špecifických požiadaviek na veľkosť a morfológiu častíc produktu.